Internetová adresa a tri dvojité w
Dôležitá maličkosť, na ktorú zabúda veľmi veľa tvorcov webov: ustáľte jeden tvar adresy hlavnej stránky svojho webu a ten striktne dodržiavajte. Uľahčíte tak prácu vyhľadávačom.
Kým sa na web "pozeráme" cez prehliadč, je celkom ľahostajné, či zadáme
- http://www.sme.sk
- http://www.sme.sk/
- http://www.sme.sk/default.asp
- http://sme.sk
- http://sme.sk/
- http://sme.sk/default.asp
Príklad so Sme volím len ako ukážku rôznych možných adries s rovnakým výsledkom.
Na bežne nastavenom webe sa všetkými variantmi dostanete na rovnakú stránku, konkrétne na hlavnú stránku, ktorá sa volá default.asp.
Poznámka: iný web môže mať hlavnú stránku pomenovanú inak, napríklad index.html, index.php a podobne, to na veci nič nemení.
Takže z pohľadu prehliadača sa vždy dostanete na rovnaký obsah, ale to len preto, že väčšina serverov je tak nastavená. V skutočnosti sú to ale rôzne www adresy. Aspoň tak sa na to môže pozerať aj vyhľadávač.
Mnoho webov napríklad v internej navigácii používa linku na hlavnú stránku v rôznych tvaroch. Tým si škodia. Ak totiž raz ukáže linka na http://www.sme.sk/ a inokedy na http://sme.sk/default.asp, vyhľadávač si povie: "aha, objavil som linky na dve rôzne stránky. Tak sa na ne pozrime". Pozrie sa a zaindexuje obidve stránky.
Napríklad ikona Sme ukazuje na http://www.sme.sk. Server po každom kliknutí na ňu musí vykonať presmerovanie. google hľadá http://www.sme.sk/, dostane však informáciu, že stránka je presunutá…
Vyhľadávač sa však niekedy nedozvie, že server obidve žiadosti vyhodnotil a riešil presunom na jednu konkrétnu stránku. Vyhľadávač bežne dostane rovnaký obsah z dvoch rôznych stránok.
Inými slovami: ak sa po rôznych webstránkach dá nájsť 6 rôznych verzií spätných liniek na vašu hlavnú stránku, vyhľadávač na vašom webe nájde 6 duplicitných stránok.
A vyhľadávače nemajú radi duplicitné stránky. Za duplicitný obsah môžu dokonca web penalizovať.
Čo s tým?
Niektoré weby tento problém riešia tak, že napríklad verzia bez www vedie na chybové hlásenie. Tento prístup je síce z pohľadu vyhľadávačov účinný, ale mnoho používateľov je zvyknutých, že stačí napísať adresu bez www.
Druhou možnosťou je skript, ktorý sa vykoná predtým, než sa stránka zobrazí. Pre programátora je to práca na pár riadkov.
Dohodnite sa, ktorú verziu www adresy chcete záväzne používať. Potom dajte do hlavnej stránky doprogramovať kód, ktorý spôsobí presmerovanie na dohodnutý tvar www adresy.
Napríklad sa dohodne, že záväzným tvarom bude http://www.sme.sk/.
Skript skontroluje, akú adresu požadoval prichádzajúci návštevník. Ak to bola adresa http://www.sme.sk/, potom sa zobrazí hlavná stránka.
Ak návštevník volal inú z možných verzií adresy, skript odošle iba informáciu o presmerovaní. Namiesto hlavnej stránky teda odošle iba tento kód:
header('HTTP/1.1 301 Moved Permanently');
header('Location: http://www.sme.sk/');
header('Connection: close');
exit();
?>
Tento kód oznámi prehliadaču, či vyhľadávaču, že adresa, ktorú chcel navštíviť je natrvalo presunutá.
V praxi to potom vyzerá tak, že ktorúkoľvek z možných adries stránky zadáte, vždy po jej odklepnutí sa dostanete na ten "správny" tvar adresy a pokračujete v prehliadaní webu.
To má zmysel – mnoho z ľudí, ktorí sú s vašim webom spokojní proste skopírujú jeho adresu z príkazového riadka prehliadča… Ak je v ňom zobrazená tá správna adresa, je pravdepodobné, že na vašu stránku budú linkovať správne. Je to maličkosť, ale dobrý webdesign má obsahovať aj takéto drobnosti…










