Obsah je kráľ. Nahý a debilný.

Odporúčania SEO šamanov podliehajú móde. Len nedávno sa odporúčalo, aby ideálny článok mal okolo 200 slov. Čitateľ je netrpezlivý. Dnes sa odporúča, aby článok mal pokojne aj 2000 slov. Čitateľ je náročný, chce ísť do hĺbky. WTF?

Máme tu teda dve protichodné koncepcie, z ktorých jedna odporúča písať desať krát dlhšie články, než druhá. Kto má pravdu?

Začnime opačne. Prečo sa vôbec bavíme o množstve slov? Veď ak potrebujem povedať niečo múdre a stačí mi na to veta s 10 slovami, stačí to, nie? Áno, toto je logické tvrdenie. Má len jeden háčik.

  • Ak totiž na stránku dáte jednu vetu, alebo niekoľko málo viet, pravdepodobne si ju nevšimne Google, ani iné vyhľadávače.
  • Na stránku s krátkym textom nemôžete dať ani reklamy. (Je to proti pravidlám väčšiny systémov, tie totiž reklamu umiestňujú podľa relevancie a tú zisťujú analýzou textu.)
  • Stránku s krátkym textom bude málokto zdieľať.

Inými slovami: takú stránku mať môžete, ale nebude vám vôbec na nič.

Spam a dĺžka textu

Ešte v nedávnej dobe vyhľadávače odporúčali krátke a svižné články. Je fakt, že čitateľ chce rýchlo mať výsledky. Rozsah 100 až 200 slov je naozaj príjemný. Vo chvíli, keď čítate túto vetu, prečítali ste 200 slov. (To je okolo 1200 znakov s medzerami, alebo ešte inou metrikou: matameticky presná väčšia polovica normostrany, čiže 0,7.)

Takéto úderné a krátke články sú príjemné. Talentovaný autor vie na takom rozsahu textu povedať niečo vtipné, múdre, alebo zmysluplné. Nie je to ľahké, ale dá sa to.

Taký krátky odporúčaný rozsah textu však nahrával do karát tvorcom MFA (len na reklamu) webov. Veľmi rýchlo začali vznikať weby so stovkami takých tých správne krátkych článkov. Písali sa tam skôr somariny, ale Google ich považoval za skvelé. Autorom to zarobilo. Potom si už vyhľadávače všimli, že toto nie je cesta.

V súčasnosti (2014) sa zdá, že Google má tendenciu vo výsledkoch trocha uprednostniť dlhšie články. Tí, čo tieto veci skúmate ste si iste všimli, že článku sa nám akosi predĺžili. Ako to?

  1. Google začal uprednostňovať dlhšie texty pred kratšími. Preto ak niečo hľadáte a nájdete, často je to dlhší text.
  2. Autori si to všimli a tak píšeme dlhšie články.

Nastáva však dosť vážny problém. Mať článok na 2000 slov nestačí.

  • Mal by to byť text hutný, mal by ísť do hĺbky.
  • Mal by tému prebrať z viacerých strán.
  • Mal by byť analytický a objektívny.
  • Mal by byť unikátny.
  • Mal by obsahovať aj iné veci ako obrázky, videá, prezentácie, grafy, infografiku…
  • Nuž a tiež by mal byť zaujímavý, trocha zábavný, vtipný a duchaplný, aby ho publikum aj trocha zdieľalo.

Kto píšete, už viete. Kto nepíšete, tak to inými slovami znamená vážny problém. Jeden článok by mal mať rozsah okolo 7 normostrán textu, čo je zhruba 7 strán v knihe.

Viem, odporúčania sú rôzne, ak máte menej textu a viac médií, je to lepšie. Pre jednoduchosť v článku pracujem s číslom 2000 slov, ale je to orientačné číslo zastupujúce dlhý, nie krátky text. Na presnej dĺžke určite nezáleží a nebude záležať.

Kvalita, cena a tma pred očami

Prvým problémom je kvalita. Napísať 7 strán naozaj vydareného textu nie je jednoduché. Málokedy to znamená, že si sadnete k počítaču a rýchlo napíšete svoj text. Tak dlhý textový útvar už musíte pripraviť aj koncepčne. Určiť, čo napíšete, potrebujete si dohľadať si zdroje. Ak sa v oblasti vyznáte, taký článok môžete mať reálne napísaný za 3 až 6 hodín. Ja sa písaním živím už vyše 15 rokov, taký dlhý článok rýchlejšie nedám. Ak má byť naozaj podrobný (napríklad recenzie fotoaparátov ktoré som písal pred 10 rokmi) tak tam mi písanie jednej recenzie zabralo dva až tri dni práce. Ak som to predal redakcii, zárobok 30 až 40 eur bol strop. Dodnes sa ma ľudia pýtajú, prečo som s tým prestal :-)

Ak to má byť naozaj slušný text, chce to ilustrácie. Fotobanky sa neodporúčajú, mali by ste si vyrobiť vlastnú, pôvodnú grafiku. Takže k tomu rátajme nejaké fotenie, alebo výrobu grafiky, či infografiky.

  • Čitateľ taký text prečíta reálne zhruba za 10 minút. (Predpokladáme, že ide o normálne čítanie, nie skenovanie a povrchné rýchločítanie.)
  • Autor ho píše minimálne 5 hodín. (Ak nepíše slovnú slamu a vatu.)

Ten najnepríjemnejší problém s tvorbou obsahu však je ten, že od istej chvíle máte svoju oblasť záujmov celkom spracovanú. Nové články by už znamenali buď opakovanie toho istého, alebo hovorenie toho istého inými slovami.

Príkladom môže byť moja kniha o chudnutí „Ako som schudol 35 kíl“. Ide značne do hĺbky a detailne preberá celú oblasť chudnutia. Má 272 normostrán. Keby som ju rozdelil na články, vzniklo by asi 40 stránok na webe. To je pomerne malý web. Od tej chvíle už veľmi nemám o čom písať. Keďže vyhľadávače nemajú radi zastaraný obsah (aj keď je stále platný) tak web má problém. Časom zapadne v minulosti.

Pozrime sa na to cez ceny. Ak bude niekto písať 5 hodín, koľko by mal dostať zaplatené? Upratovačka by dostala 25 eur. Autor v bežnej redakcii často aj menej. Dobrý autor ktorý píše za peniaze pre firmy o niečo viac.

Aby ste mali úspešný web, chcelo by to pridávať článok zhruba 3 krát do týždňa. To považujem za rozumné tempo.

  • Ak dáte 1 dlhý článok týždenne, ročne napíšete jednu veľmi hrubú knihu. (350 strán textu).
  • 3 články týždenne sú tri napísané buchle ročne.
  • Denne jeden článok takého rozsahu znamená už ťažší stupeň grafománie – desať 250 stranových kníh ročne.

Toľko teória. Prax je jasná. Málokto vydrží písať tak veľký objem textu. Prečo? Pretože ak to má byť čo trocha odborný text, vyschne vám „prameň“, vyhoríte a hotovo. Pár týždňov môžete písať „všetko čo viete“. Ale potom je koniec. Potom už ďalšie články vznikajú ťažko. Najskôr by ste sa museli niečo naučiť a až potom o tom písať. No a buďme realisti – to je nielen extrémne náročné. Je to aj zbytočné. Článok, ktorý vzniká vo chvíli, keď sa autor len zoznamuje s látkou? Čistý odpad.

Jednoducho v istej chvíli nemáte o čom písať a chce to zamestnať externých autorov. Len málokedy vám ale web zarobí tak dobre, aby uživil vás až tak, že budete môcť len písať. A už vôbec nie, aby ste zamestnávali poriadnych autorov. Môžete namietnuť, že pár takých ľudí aj u nás je a uživia sa. Áno, ale je ich pomerne málo. Zrátať by sa dali na prstoch jednotiek rúk.

Čo sa teda deje v praxi? Vznikajú dlhé a o to prázdnejšie texty…

Bulvárne titulky prekladané slamou

Doteraz som potichu predpokladal, že autor píše koncentrovaný text, k veci. Takých autorov je málo.

Skôr sa čoraz častejšie začínam stretávať s novým konceptom. Bulvárne titulky slúžia na prilákanie pozornosti.

Veľmi často nájdete články, ktoré obsahujú veľmi jasné titulky. Z nich viete všetko. Slová, ktoré sú medzi titulkami sú vlastne len akousi slovnou výplňou. Vnímame ich ako sivé bloky, ktoré sa preskakujú. Ak sa to pokúsite čítať, zistíte, že to je vata. Nič, určené ako výplň. Aby stránka z pohľadu vyhľadávača niesla zdanlivo dostatočne rozsiahly hodnotný a unikátny obsah.

Ebook zadarmo? Děkuji, již sem blil.

Dnes je moderné recyklovať obsah. Z dvoch – troch článkov sa spraví ebook zadarmo. Ten sa potom vystaví a žmýkajú sa e-mailové adresy. Za adresu skvelý ebook. Už ste taký ebook niekedy videli?

  • 80% ebookov sú absolútny slovný odpad.
  • 15% ebookov sú odpad, ale aspoň sa oplatí prečítať si názvy kapitol, potom už viete všetko.
  • 5% ebookov sú dobrá práca.

Percentá sú môj odhad, podľa toho, čo odoberáte môžu byť trocha iné v každej oblasti. V každom prípade absolútna väčšina ebookov sú texty zbúchané rýchlo a lacno. A je to na nich dobre vidieť.

Infotaiment aj vo vážnych témach?

Dnes je trend všetko robiť zábavne. Vážne témy je však neľahké napísať so švihom. Sme zas pri tom. Ste dobrý zabávač a talentovaný autor? To je signál vysokej inteligencie, rozhľadu a schopností. S takými vlastnosťami sa človek spravidla uživí veľmi dobre v akejkoľvek oblasti. Dokonca často oveľa lepšie sa uživíte inde, ako na webe.

Aj to je dôvod, prečo u nás je tak málo naozaj kvalitného materiálu. Či už na webe, alebo v médiách.

  • Špičkový odborník robí svoju prácu a zarobí tak násobky (až desaťnásobky) toho, čo by zarobil, keby sa o svoje znalosti iba delil na webe.
  • Na webe sa odborníci o znalosti delia skôr z reklamných dôvodov a PR. Prinesie im to totiž viac objednávok.
  • Tí, čo sa živia primárne písaním a webmi sú spravidla v horšej finančnej situácii. Aj preto často nevydržia písať príliš dlho. Životnosť autora je nečakane krátka.

Pre noviny, či blogy potom píšu autori takpovediac z druhej ligy. Tak to aj vyzerá.

Ale problémom je aj to, že za posledné desaťročia drasticky stúpla náročnosť.

Príklad: Ešte okolo roku 1998 som sa označoval za odborníka na počítače. Myslím, že právom – ak prišiel problém, vedel som ho vždy vyriešiť. Zvládol som hardvér, softvér, poradenstvo, servis vo väčšine oblastí. Desať rokov na to som musel so sledovania vyškrtnúť nemálo oborov. Akokoľvek je to zaujímavé, nedá sa do hĺbky sledovať všetko od hardvéru až po softvér, riešenie problémov a servis. Už je nutná špecializácia a to pomerne úzka. Aj samotný internet už je príliš široký pojem a neobjíme ho jednotlivec.

V tejto atmosfére potom nie je jednoduché písať odbornejšie články. Predstavte si redaktora, ktorý dostane za úlohu napísať „taký ten analytický a do hĺbky idúci“ článok o počítačových vírusoch. Čo spraví? Preletí si rýchločítaním 10 cudzích článkov a napíše jedenásty. Že je to kompilát? Nevadí. Že sú tam faktické chyby? Stane sa. Aj tak to číta len publikum, ktoré si ich tam nevšimne. (A iné naše slávne internetové médiá z toho článku skompilujú ešte absurdnejšie výťahy.)

Takýto povrchný prístup je síce nepríjemný, ale väčšinou daný podmienkami. Redakcia by nezaplatila odborníka.

  • Odborníci sú šialene drahí.
  • Často ani nevedia písať, text by niekto musel prerobiť.

Preto sa potom články píšu pre „verejnosť“, pre „začiatočníkov“. Tých je veľa a majú šancu zarobiť. Odborníci aj tak radšej čítajú anglické články. Načo čítať zlé preklady?

Kam bude viesť mánia dlhých článkov?

Ľudia otupejú a stratia dôveru. To je môj odhad. Len malá časť publika naozaj číta články, ako je tento. Ak ho čítate poctivo, už ste zvládli 1670 slov. Aj keď sa snažím písať vecne, neopakovať myšlienky a nepoužívam príliš rozvláčny štýl, je to dlhý text.

Je fakt, že na takej ploche sa dá povedať viac vecí. Ale väčšinou sa stretávame skôr s jalovým obsahom. To bude mať za následok, že ľudia si zvyknú skenovať len medzititulky (mnohí to už dávno robíme).

  • Stačí vedieť O ČOM sa píše.
  • Netreba to čítať celé.

S týmto vedomím sa celkom účinne šetrí čas. Nepríjemné je to, že občas môže cez prsty prekĺznuť aj kvalitný článok, ktorý by za prečítanie stál.

Dlhé články a nezmyselné ebooky postupne devalvujú hodnotu písaného textu. Ľudia sa stávajú netrpezlivejší.

Odhadujem, že tento stav dlho nevydrží. Vyhľadávače nájdu nové spôsoby, ako vyhodnotiť, ktorý článok si zaslúži byť na prvom mieste.

Príčinou stavu je aj konkurencia

Akokoľvek máte kvalitný obsah, už to nestačí. Aby si vás „ľudia sami našli a ocenili“ už nestačí niekam niečo zavesiť. Už sa musíte starať aj o propagáciu, reklamu, PR. Potom váš článok nájde širšie publikum. Ak je článok kvalitný, má šancu, že ho budú zdieľať, že sa na web dostane istá „kritická masa“ ľudí, ktorú potrebujete na to, aby sa váš web mohol stať úspešným. Ak teda na to vôbec má predpoklady.

  • To sa dá dosť reálne dosiahnuť v široko navštevovaných témach. Bulvár, futbal, filmy, seriály…
  • Oveľa vážnejší problém je v úzko špecializovaných oblastiach. Fotografia, architektúra, koučing či chovateľstvo.

V jednom dni sa na Slovensku dá nájsť len určitý počet záujemcov o určitú tému. Napríklad o osobný rozvoj sa zaujíma (vymýšľam si čísla) 1000 ľudí. Z nich má 600 internet. Z nich skúsi niečo o osobnom rozvoji nájsť na internete 300. (Ostatní možno čítajú knihu či časopis a nenapadne im hľadať niečo na webe.) Z tých 300 čo hľadajú na webe sa možno 100 bude pokúšať nájsť tému, ktorú riešite vo svojom článku. No a vy ste možno prví. 80 ľudí klikne na váš web a z toho možno 50 začne čítať váš článok.

Ak tam predávate reklamu, je reálne, že jeden až dvaja kliknú. Môžete tak zarobiť niekoľko centov za deň.

Asi takto funguje dnešný internet. Samozrejme, vy môžete mať na webe veľa článkov, veľa tém. Ako bude rásť publikum, tak môže rásť aj príjem. Zároveň to však znamená, že vám aj rastú náklady. Preto výhodnejšie je, ak na webe sami predávate vaše produkty, alebo máte eshop. Je to výhodnejšie, ako predaj reklamy.

A tak otázka znie aj tak, ktoré odporúčania pre SEO sú správne?

  • Niektoré rady sú mýty a nezakladajú sa na pravde.
  • Niektoré rady sú nechtiac chybne interpretované dáta.
  • Niektoré bludy sú zámerne šírené s cieľom zmiasť konkurenciu.
  • Niektoré rady skvelo fungujú.
  • No a v čase sa to celé môže celkom pekne meniť.

Žiaľ, málokto vie, do ktorej kategórie spadá ktoré SEO odporúčanie.

Záver

Píšte tak, ako potrebujete.

  • Ak máte námet hodný krátkeho textu, napíšte krátky, úderný text.
  • Ak myslíte, že lepšie spracujete tému na rozsahu 5000 slov, spravte to.
  • Nerobte nikdy a nič len preto, že niekto povedal, že vyhľadávače… [doplňte čokoľvek]

Nakoniec tip z dlhoročnej praxe: Čítanosť textov spravidla prudko klesá po prekročení dvoch normostrán textu. Tých 700 slov na článok je otcu-materi akurát. Je dosť veľké percento čitateľov, ktorí sa do dlhého textu vôbec nepustia – odradí ich.

  • Na odbornom webe píšte podľa potreby. Tam si ľudia prečítajú aj veľmi dlhý text.
  • Na bežnom webe píšte podľa potreby, 300 až 600 slov bude asi optimum aj maximum.
  • Na všeobecnom webe by som cez 300 slov asi nešiel.
  • Ak máte veľmi silnú tému, môžete spraviť kratší článok okolo 300 slov a následný link na podrobný článok, či ebook, kde nie ste limitovaní rozsahom.

Nech vám to píše!

Komentáre

  1. Vyborny clanok! K SEO – relevantny obsah kvalitne interne prelinkovany vysvihne stranku v Google nahor a tiez konvertuje a budi doveru. :-) Odskusane.

Napíšte komentár

Tipy na knihy

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý |  mv@mix.sk  |  facebook  |  google+  |  instagram  | 

Dozvedeli ste sa niečo užitočné? Pomôžte vašim priateľom nájsť tieto stránky. Zdieľajte ich.